Post
Výstava
Post ... predstavuje parazitickú putovnú výstavu, ktorá sa po
prvýkrát divákovi predstavila v priestoroch concept storu Slávica
na Laurinskej ulici, Bratislava. Výstava autorky Kataríny D. F.
Siposovej je pokračovaním jej autorskej tvorby zameranej na
hľadanie nových prístupov k materialite, výpovednej hodnote a
nových polôh média autorského šperku. Témou danej výstavy je
odhaľovanie viacvýznamovosti šperku ako znaku. Viacvýznamovosť
vychádza primárne z jeho materiality, t.j. zmenou a úpravou
materiálu zbaveného pôvodného významu a umeleckou tvorivosťou
sa dostáva do kontextu daného média.
Autorský
šperk, ako každé umelecké dielo, funguje ako znak, ktorý
odkazuje na význam, resp. komunikuje prostredníctvom konvencií,
ktoré si môžeme alebo nemusíme uvedomovať, význam odlišný od
toho, čím ako objekt je. Divák vo vzťahu k dielu vystupuje ako
používateľ jazyka, ktorý znaku pripisuje istý význam, keďže
ako používateľ daného jazyka si osvojil jeho pravidlá. Podľa
Jaquesa Derridu "nie je nič mimo textu", tzn. existuje iba
to, čo sme sa naučili vnímať a pomenovať. Autorský šperk tu
vystupuje ako systém znakov, ktorým sa konštruuje predstava o jeho
"realite" a ktorým sa táto predstav uvádza do života
ako konvencia. V prípade výstavy autorka pracuje s konvenciami
šperku, ktoré vedome narúša a divák/nositeľ prijíma túto novú
polohu šperku, keď si pozlátený obalový materiál kúpi a nosí
ako autorský šperk.
Výstava
je šperkárskou inštaláciou prenosnej steny, na ktorej je
vystavených 70 kusov nositeľných brošní, ktoré vytvárajú
pôsobivý, "zlatý" efekt a v negalerijnom priestore sú
týmto popularizované a predstavené aj bežnému divákovi,
nositeľovi.
Výstavu
sa oplatí si pozrieť.
Mária
Hriešik Nepšinská, Združenie šperkárov Aura
Post…chuťovka
Šperkárka Katarína D. F. Siposová výstavou Post... v bratislavskej Slávici útočí na slabé miesta divákov. Brošne vytvárané z alumíniových obalov od čokolád a čokoládok dráždia zmysly evokáciou toho, čo predstavovali predtým. Hoci sa nájde zopár dokonale vyhladených kúskov, väčšina je veľmi autenticky pokrčená. Niektoré dokonca svojim povrchom tlmočia pôvodný obsah, čo doslova aktivizuje chuťové poháriky vyvolávaním zmyslových zážitkov predchádzajúcich skúseností. Napriek tomu, názov výstavy upozorňuje, že sa neuberá nostalgickým smerom, naopak, rieši budúci status týchto objektov.
Dôraz na prácu s povrchom je podtrhnutý aplikáciou zlatých plátkov na všetky objekty. Práve v tomto povrchu nastáva obrat z minulého k budúcemu. V minulosti to bol druhoradý obal, ktorý slúžil iba na ochranu primárneho predmetu záujmu. Po konzumácii „dobroty“ sa stal treťoradým nepotrebným odpadkom. Aplikácia drahého materiálu mu predurčuje novú budúcnosť po.
Tento postup v umení nie je ničím výnimočným, avšak v prípade tejto inštalácie, nie je očividne hlavným cieľom projektu. Autorka totiž vedome využíva stopu žiaduceho objektu podobným spôsobom ako podprahová reklama, čo v spojitosti so spôsobom inštalácie a formátom predajnej výstavy nadobúda nový význam. Brošne sú totiž nainštalované zdanlivo jednoducho na pohyblivej doske. Ak si niekto brošňu kúpi, zostane po nej na stene prázdne miesto v povedomí divákov zvyšujúce hodnotu zostávajúcich objektov. Výstava takto parazituje na svojom prostredí – obchode s dizajnérskymi kúskami. Jej flexibilnosť vďaka jednoduchému prenosu umožňuje parazitovať ďalej v inom prostredí a v novom kontexte. V prostredí Slávice parazituje aj na tom, že tam nachádzajúce sa objekty sú vnímané ako šperky a nie ako obaly od čokolád. Toto vnímanie je potom nabúrané v prípade túžby šperk nosiť, pretože krehkosť materiálu a jeho tvaru to takmer znemožňuje. Popretím úžitkovej funkcie sa len potvrdzuje štatút umeleckého diela, ktoré odkazuje k sebe samému.
Barbora Tribulová, Centrum výskumu, VŠVU
Šperkárka Katarína D. F. Siposová výstavou Post... v bratislavskej Slávici útočí na slabé miesta divákov. Brošne vytvárané z alumíniových obalov od čokolád a čokoládok dráždia zmysly evokáciou toho, čo predstavovali predtým. Hoci sa nájde zopár dokonale vyhladených kúskov, väčšina je veľmi autenticky pokrčená. Niektoré dokonca svojim povrchom tlmočia pôvodný obsah, čo doslova aktivizuje chuťové poháriky vyvolávaním zmyslových zážitkov predchádzajúcich skúseností. Napriek tomu, názov výstavy upozorňuje, že sa neuberá nostalgickým smerom, naopak, rieši budúci status týchto objektov.
Dôraz na prácu s povrchom je podtrhnutý aplikáciou zlatých plátkov na všetky objekty. Práve v tomto povrchu nastáva obrat z minulého k budúcemu. V minulosti to bol druhoradý obal, ktorý slúžil iba na ochranu primárneho predmetu záujmu. Po konzumácii „dobroty“ sa stal treťoradým nepotrebným odpadkom. Aplikácia drahého materiálu mu predurčuje novú budúcnosť po.
Tento postup v umení nie je ničím výnimočným, avšak v prípade tejto inštalácie, nie je očividne hlavným cieľom projektu. Autorka totiž vedome využíva stopu žiaduceho objektu podobným spôsobom ako podprahová reklama, čo v spojitosti so spôsobom inštalácie a formátom predajnej výstavy nadobúda nový význam. Brošne sú totiž nainštalované zdanlivo jednoducho na pohyblivej doske. Ak si niekto brošňu kúpi, zostane po nej na stene prázdne miesto v povedomí divákov zvyšujúce hodnotu zostávajúcich objektov. Výstava takto parazituje na svojom prostredí – obchode s dizajnérskymi kúskami. Jej flexibilnosť vďaka jednoduchému prenosu umožňuje parazitovať ďalej v inom prostredí a v novom kontexte. V prostredí Slávice parazituje aj na tom, že tam nachádzajúce sa objekty sú vnímané ako šperky a nie ako obaly od čokolád. Toto vnímanie je potom nabúrané v prípade túžby šperk nosiť, pretože krehkosť materiálu a jeho tvaru to takmer znemožňuje. Popretím úžitkovej funkcie sa len potvrdzuje štatút umeleckého diela, ktoré odkazuje k sebe samému.
Barbora Tribulová, Centrum výskumu, VŠVU
V inštalácii
Post... uvažujem o šperku v kontexte banality, významu,
hodnoty, zážitku predovšetkým vo vzťahu ku každodennosti
a jej premenám. Autentickosť prežívaného, videného,
vnímaného. Autorský šperk má v súčasnosti mnoho podôb, ktoré
ho však viažu k trvalým, vžitým kultúrnym a subjektívnym
hodnotám. V danom projekte si všímam predovšetkým to, ako
môže „šperk“ vo svojej mierke, materialite a remesle
reagovať na témy, námety prekračujúce otázky samotného média
a otvárať ho širšiemu vnímaniu. Inštalácia pracuje
s obalovými papierikmi od čokolád, žuvačiek, bonbónov,
cukríkov, ktoré bez obsahu stratili prvotný význam a zbavené
svojej funkcie sú banálne, nefunkčné. Prácou s nimi im
dávam nové miesto, posúvam ich do iného videnia. Pozlátené
24karátovým zlatom a pripnuté na telo ako „klasické
brošne“ získavajú nový význam. Inštalácia vystavuje autorský
šperk novej situácii (výstavnej, vo vzťahu k nositeľovi a
autorovi), je parazitickou výstavou v negalerijnom priestore.
Chce na seba ukradnúť pozornosť. Dočasné šperky, alebo šperky
na pár použití apelujú na samotný pojem hodnoty, zážitku,
nositeľnosti, ale aj samotného autentického zážitku z materiálu,
ktorý nie je iným ako tým, čím skutočne je.
Katarína
D.F.Siposová