POST ...

Post

Výstava Post ... predstavuje parazitickú putovnú výstavu, ktorá sa po prvýkrát divákovi predstavila v priestoroch concept storu Slávica na Laurinskej ulici, Bratislava. Výstava autorky Kataríny D. F. Siposovej je pokračovaním jej autorskej tvorby zameranej na hľadanie nových prístupov k materialite, výpovednej hodnote a nových polôh média autorského šperku. Témou danej výstavy je odhaľovanie viacvýznamovosti šperku ako znaku. Viacvýznamovosť vychádza primárne z jeho materiality, t.j. zmenou a úpravou materiálu zbaveného pôvodného významu a umeleckou tvorivosťou sa dostáva do kontextu daného média.

Autorský šperk, ako každé umelecké dielo, funguje ako znak, ktorý odkazuje na význam, resp. komunikuje prostredníctvom konvencií, ktoré si môžeme alebo nemusíme uvedomovať, význam odlišný od toho, čím ako objekt je. Divák vo vzťahu k dielu vystupuje ako používateľ jazyka, ktorý znaku pripisuje istý význam, keďže ako používateľ daného jazyka si osvojil jeho pravidlá. Podľa Jaquesa Derridu "nie je nič mimo textu", tzn. existuje iba to, čo sme sa naučili vnímať a pomenovať. Autorský šperk tu vystupuje ako systém znakov, ktorým sa konštruuje predstava o jeho "realite" a ktorým sa táto predstav uvádza do života ako konvencia. V prípade výstavy autorka pracuje s konvenciami šperku, ktoré vedome narúša a divák/nositeľ prijíma túto novú polohu šperku, keď si pozlátený obalový materiál kúpi a nosí ako autorský šperk.

Výstava je šperkárskou inštaláciou prenosnej steny, na ktorej je vystavených 70 kusov nositeľných brošní, ktoré vytvárajú pôsobivý, "zlatý" efekt a v negalerijnom priestore sú týmto popularizované a predstavené aj bežnému divákovi, nositeľovi.

Výstavu sa oplatí si pozrieť.

Mária Hriešik Nepšinská, Združenie šperkárov Aura 

Post…chuťovka
Šperkárka Katarína D. F. Siposová výstavou Post... v bratislavskej Slávici útočí na slabé miesta divákov. Brošne vytvárané z alumíniových obalov od čokolád a čokoládok dráždia zmysly evokáciou toho, čo predstavovali predtým. Hoci sa nájde zopár dokonale vyhladených kúskov, väčšina je veľmi autenticky pokrčená. Niektoré dokonca svojim povrchom tlmočia pôvodný obsah, čo doslova aktivizuje chuťové poháriky vyvolávaním zmyslových zážitkov predchádzajúcich skúseností. Napriek tomu, názov výstavy upozorňuje, že sa neuberá nostalgickým smerom, naopak, rieši budúci status týchto objektov.
Dôraz na prácu s povrchom je podtrhnutý aplikáciou zlatých plátkov na všetky objekty. Práve v tomto povrchu nastáva obrat z minulého k budúcemu. V minulosti to bol druhoradý obal, ktorý slúžil iba na ochranu primárneho predmetu záujmu. Po konzumácii „dobroty“ sa stal treťoradým nepotrebným odpadkom. Aplikácia drahého materiálu mu predurčuje novú budúcnosť po.
Tento postup v umení nie je ničím výnimočným, avšak v prípade tejto inštalácie, nie je očividne hlavným cieľom projektu. Autorka totiž vedome využíva stopu žiaduceho objektu podobným spôsobom ako podprahová reklama, čo v spojitosti so spôsobom inštalácie a formátom predajnej výstavy nadobúda nový význam. Brošne sú totiž nainštalované zdanlivo jednoducho na pohyblivej doske. Ak si niekto brošňu kúpi, zostane po nej na stene prázdne miesto v povedomí divákov zvyšujúce hodnotu zostávajúcich objektov. Výstava takto parazituje na svojom prostredí – obchode s dizajnérskymi kúskami. Jej flexibilnosť vďaka jednoduchému prenosu umožňuje parazitovať ďalej v inom prostredí a v novom kontexte. V prostredí Slávice parazituje aj na tom, že tam nachádzajúce sa objekty sú vnímané ako šperky a nie ako obaly od čokolád. Toto vnímanie je potom nabúrané v prípade túžby šperk nosiť, pretože krehkosť materiálu a jeho tvaru to takmer znemožňuje. Popretím úžitkovej funkcie sa len potvrdzuje štatút umeleckého diela, ktoré odkazuje k sebe samému.

Barbora Tribulová, Centrum výskumu, VŠVU

V inštalácii Post... uvažujem o šperku v kontexte banality, významu, hodnoty, zážitku predovšetkým vo vzťahu ku  každodennosti a jej premenám. Autentickosť prežívaného, videného, vnímaného. Autorský šperk má v súčasnosti mnoho podôb, ktoré ho však viažu k trvalým, vžitým kultúrnym a subjektívnym hodnotám. V danom projekte si všímam predovšetkým to, ako môže „šperk“ vo svojej mierke, materialite a remesle reagovať na témy, námety prekračujúce otázky samotného média a otvárať ho širšiemu vnímaniu. Inštalácia pracuje s obalovými papierikmi od čokolád, žuvačiek, bonbónov, cukríkov, ktoré bez obsahu stratili prvotný význam a zbavené svojej funkcie sú banálne, nefunkčné. Prácou s nimi im dávam nové miesto, posúvam ich do iného videnia. Pozlátené 24karátovým zlatom a pripnuté na telo ako „klasické brošne“ získavajú nový význam. Inštalácia vystavuje autorský šperk novej situácii (výstavnej, vo vzťahu k nositeľovi a autorovi), je parazitickou výstavou v negalerijnom priestore. Chce na seba ukradnúť pozornosť. Dočasné šperky, alebo šperky na pár použití apelujú na samotný pojem hodnoty, zážitku, nositeľnosti, ale aj samotného autentického zážitku z materiálu, ktorý nie je iným ako tým, čím skutočne je.

Katarína D.F.Siposová

Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.