KONŠTELÁCIE 25 rokov ATELIÉRU S+M+L_XL - KOV A ŠPERK na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave

Každoročne od roku 2010 Die Neue Sammlung - The Design Museum pozýva významné umelecké školy a ich šperkárske ateliéry, aby sa paralelne so sólovou výstavou jedného z nestorov umeleckého šperku prezentovali v Pinakothek der Moderne. Po výstavách realizovaných šperkárskymi ateliérmi európskych akadémií z Royal College (Londýn), Akadémie umení, architektúry a dizajnu (Praha), Ädellab / Konstfack (Štokholm), Akadémie umení (Mníchov), Hiko Mizuno College (Tokyo) a Národnej akadémie umení (Oslo) sa tejto pocty dostalo aj šperkárskemu ateliéru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Výstava KONŠTELÁCIE - 25 rokov ATELIÉRU S+M+L_XL – KOV A ŠPERK na VŠVU Bratislava (11.3. - 11.6.2017) bola súčasťou retrospektívnej výstavy nórskej autorky Tone Vigeland ako celkovo siedma výstava, v ktorej bolo prezentované celoživotné dielo renomovaného autora a konfrontácia postupov mladých autorov z ateliéru niektorej zo škôl umeleckého šperku vo svete.

Opening of the exhibition Konstellationen.

Podľa kurátora Karola Weisslechnera, termín konštelácia predstavuje zoskupenie a vyjadruje umiestnenie, vzťah nebeských telies vo vesmíre. Slovo konštelácie sa skladá z latinského Stella ("hviezda") a predpony Con ("spoločne"), vo voľnom preklade Stretnutie hviezd. Stúpenci astrológie tvrdia, že konštelácia hviezd vo vesmíre má vplyv na ľudí, na udalosti a vzťahy, no a padajúce hviezdy znamenajú šťastie. A po tretie, tu je historický fakt, že za čias Homéra a starých Grékov sa slovom kozmos označoval nielen vesmír, ale aj ozdoba - šperk. Výstava ateliéru S+M+L_XL - KOV A ŠPERK dokumentuje kreatívny kozmos zanietenia študentov a pedagógov ateliéru, ktorý je síce mladý rokmi svojej existencie, ale dynamický vo vyvíjaní ideí a konceptov nielen vo sfére autorského šperku. Výstava tvorí jedinečnú konšteláciu reprezentatívnych prác, ktoré vznikajú v ateliéri v priebehu štúdia a sú vystavené vo vzťahu k špecifickému priestoru „Pod schodmi“ mníchovskej Pinakothek der Moderne. Ideou je vizualizovať štúdium, ktoré siaha od pragmatických, cez experimentálne až po emocionálne tvorivé úlohy študijného programu, od šperku až k projektom do architektúry a pre študentov znamená jedinečný zážitok z procesov vzdelávania, priateľstiev, vzťahov, študijných pobytov a workshopov. Výstava má jednoducho ukázať intenzívnu sumu konštelácií, ktoré priblížia kozmos 25 rokov ateliéru.

Installation of the exhibition Konstellationen.

V spolupráci so študentmi a asistentmi ateliéru Matúšom Cepkom a Kristýnou Španihelovou, pripravili „KONŠTELÁCIU“ diel absolventov ateliéru od roku 1996 až po súčasnú tvorbu študentov i pedagógov. Na výstave, ktorá prezentovala vývoj ateliéru predovšetkým vo sfére umeleckého šperku ako ťažiskom činnosti ateliéru, bolo vystavených 96 diel. V dlhom a vysokom priestore boli šperky a objekty prezentované na šiestich oválnych stoloch - päť z nich dokumentovalo práce od založenia ateliéru po súčasnosť a na šiestom boli predstavené práce doktorandov a tímu pedagógov. Celá expozícia sa násobila v zrkadlovom obraze ako symbole pokračovania, vývoja a neutíchajúcej zvedavosti študentov. Návštevníci tak mohli objavovať nové konštelácie vo vesmíre výstavy, ktorej vernisáž korelovala s konaním jedinečného podujatia Schmuck v Mníchove, čo nepochybne predstavovalo výzvu zoznámiť európske publikum s tvorbou slovenských šperkárov. Prezentácia zároveň priblížila Bratislavu ako miesto, kde sa realizujú nielen výstavy, ale aj medzinárodná konferencia Šperk Stret reflektujúca súčasné témy umeleckého šperku. A to napriek tomu, že na Slovensku je minimálne vyvinutý trh s týmto umeleckým médiom. Medzičasom už 53 absolventov ateliéru tvorí pevnú súčasť umeleckej scény Slovenska, ktorá je integrovaná v európskych a globálnych konšteláciách umenia. Realizáciu výstavy podporili Fond na podporu umenia, VŠVU a súkromná firma.

Installation of the exhibition Konstellationen.

Projekt výstavy reflektuje 25 rokov existencie ateliéru, ktorý založil na VŠVU v Bratislave v rokoch 1991/1992 jeden z najpovolanejších umeleckých šperkárov našej doby, Anton Cepka. Jeho celoživotné dielo bolo mimochodom prezentované v Pinakothek der Moderne v Mníchove (2015) a reinštalované v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (2016). Už viac ako dvadsať rokov (od roku 1995 dodnes) sprevádza študentov na ich ceste štúdiom a hľadania vlastného výrazového repertoáru Karol Weisslechner, pôvodným vzdelaním architekt, ktorého Cepka oslovil, aby po jeho päťročnom pôsobení prevzal ateliér. Architektonické myslenie, ale aj fascinácia šperkom ako médiom s priamym dosahom na konzumenta, ovplyvnili nový koncept výučby i rozsah kreatívneho záberu, ktorý trefne odráža aj názov ateliéru S+M+L_XL - KOV A ŠPERK. Ateliér je budovaný tak, aby podporoval kolektívneho ducha študentov, vyzýva k vzájomnej komunikácii a diskusiám nielen o procesoch tvorby, ktoré napomáhajú vytvoreniu pozitívnej sociálnej štruktúry medzi ľuďmi. Cielene zadávané témy majú viesť k zveľaďovaniu určitej sféry vzdelanosti a zároveň akceptujú rast študenta, t.j. od jednoduchých po zložitejšie – od radenia reťaze cez prstene až po riešenie interiérových objektov a pod. Študenti prostredníctvom nich rozvíjajú intelektuálnu aj remeselno-realizačnú stránku, sú vedení k tomu, aby nadobudli schopnosť uchopiť zadanie komplexne od formulovania vlastného názoru cez proces tvorby a praktickú realizáciu. V magisterskom štúdiu prichádzajú študenti zvyčajne s vlastným konceptom, ktorý sa po dohode a diskusii stáva ich programom.

Opening of the exhibition Konstellationen.

Na mape európskych škôl s akademickou výučbou šperku patrí bratislavský ateliér medzi najmladšie, no až donedávna nebol príliš viditeľným miestom. Tento sa fakt sa už niekoľko rokov pokúša svojimi aktivitami meniť skupina absolventov ateliéru, ktorí rôznymi nielen výstavnými projektmi vstupujú na európsku šperkársku scénu. Jednak sú to skupinové prezentačné aktivity na medzinárodných fórach ako Munich Jewellery Week či Sieraad Art Fair v Amsterdame, ale aj individuálne úspechy študentov a absolventov ateliéru na významných podujatiach ako Schmuck v Mníchove, JOYA Barcelona Art Fair v Barcelone, Legnica Jewellery Festival či na každoročnej výstave absolventských prác študentov svetových škôl šperku v galérii Marzee v Nijmegene (Marzee Graduate prize).

Tu je pre porovnanie na mieste náčrt konceptov výučby niekoľkých významných európskych šperkárskych ateliérov:

O rozkvet jedného z najznámejších svetových ateliérov šperku na Akademie der Bildenden Künste v Mníchove sa zaslúžil legendárny nemecký šperkár Hermann Jünger (1972 –1990), pod jeho vedením sa ateliér zmenil na moderný, progresívny a získal medzinárodné uznanie. Svetové renomé neskôr získal vďaka Jüngerovmu žiakovi Ottovi Künzlimu (1991 – 2014), v súčasnosti ho vedie dánska šperkárka Karen Pontoppidan. Medzinárodne zameraný ateliér ponúka 6-ročné štúdium, avšak podmienkou slobodného rozvíjania šperkárskej tvorby sú predchádzajúce remeselno-technologické skúsenosti (a spravidla tiež absolvovanie inej zo šperkárskych škôl). Výučba prebieha formou individuálnych aj celoateliérových diskusií, okrem etnologických, sociologických a antropologických otázok súvisiacich so šperkom sa preberajú aj otázky formálne či technické. Integrálnou súčasťou štúdia sú prednášky a semináre hosťujúcich profesorov. Štúdium v tomto ateliéri ponúka veľké množstvo slobody, ale vyžaduje osobnú motiváciu a zodpovednosť ľudí, pre ktorých je umenie vášňou, ktorí milujú šperk, otázky, diskusie a tvorivú prácu.

Dana Tomečková: Nature - Forest - Morphing, acryl and wood sawdust, 2013.

Ateliér šperku na Gerrit Rietveld Academie v Amsterdame vďačí za svoje dobré meno nielen hviezdnemu obsadeniu bývalých profesorov: Ruudt Peters, Iris Eichenberg, Manon van Kouswijk a Suska Mackert, ale aj súčasnému vedúcemu Rutgerovi Emmelkampovi. Ateliér je zameraný na konceptuálny prístup k tvorbe. Šperk sa chápe ako určitá forma reflexie a účasť na ľudskej komunikácii. Je vnímaný ako autonómne a dospelé výtvarné médium, ktorého vývoj je paralelný s dianím v ostatných umeleckých sférach, pričom sa navzájom ovplyvňujú. 3-ročné štúdium je preto podporované informáciami z oblasti vizuálneho umenia, architektúry, filmu, módy, dizajnu. Podstatnou je myšlienka, proces, no dôležitý je aj spoločenský prvok – komunita. Rovnaký dôraz sa kladie na remeslo a manuálne techniky, vnímané ako dedičstvo s kultúrnym pozadím, obsahujúce odkazy či stopy, ktoré sa môžu stať spúšťačom podvedomých pocitových porozumení. V dielach študentov možno nájsť množstvo rôznorodých materiálov, práca s kovom nie je prvoradá. Dôležitú rolu zohráva aj vnímanie ľudského tela v rôznych rovinách, prepojenie a vzájomné ovplyvňovanie tela a šperku. Počas pravidelných diskusií sa študenti učia komunikovať, ilustrovať a odôvodňovať vlastné postrehy a vízie, reagovať na vízie iných. Medzinárodne zložený ateliér ponúka študentom pri dosahovaní individuálnych cieľov veľkú osobnú slobodu a očakáva od nich osobný rast, otvorený experimentálny prístup a pripravenosť opustiť známe postoje.

Vincent Durbák: Jewel Tuning Brooches, wood, chromeplated brass, color, 2005.

V šperkárskom ateliéri na Ädellab, Konstfack v Štokholme často pôsobia hosťujúci lektori, spravidla medzinárodne známi výtvarníci, ktorí prispôsobujú výučbový program vlastným predstavám. Hlavnou témou štúdia v ateliéri je hĺbkový prieskum materiálov, techník, symbolov, farieb, tvarov a ich súvislostí, najdôležitejší však nie je výsledný produkt, preferuje sa záujem o výpovednú hodnotu diela. Študenti napriek tomu musia nadobudnúť základné a tradičné zlatnícke a striebornícke techniky, keďže šperk predpokladá aj isté estetické kvality. Cieľom je vyškoliť kreatívnych umelcov schopných sebareflexie, analýzy, neustáleho osobného rozvoja, ktorí dokážu zaujať vlastné miesto na poli súčasného šperku. Šperk je spôsob komunikácie a šperkár si musí byť vedomý toho, že pôsobí ako médium. Mal by teda rozumieť jazyku šperkov i objektov a používať ho vedome alebo podvedome vo svojej práci.

Lucia Babjaková: Necklaces, aluminum, glass, 2010. 

Ateliér šperku a kováčstva Estónskej akadémie umení, ktorý od roku 1996 vedie Kadri Mälk, patrí pod katedru dizajnu a študenti v ňom môžu získať zručnosti a vedomosti súvisiace s dizajnom, podnikaním a manažmentom. Hlavným znakom študijného plánu 3-ročného bakalárskeho a 2-ročného magisterského štúdia je kombinácia tradičných techník a klasických zručnosti, ktoré vyjadrujú aktuálne myšlienky interpretované súčasným jazykom. Šperk je vnímaný ako umelecká forma vyjadrenia prepojená s intelektuálnou stránkou, má reprezentovať kritické mentálne postoje v spoločnosti. Okrem klasických zlatníckych techník je v ponuke aj výučba kováčstva, nový pohľad na toto remeslo a jeho využitie v súčasných intenciách je zaujímavým a v Európe unikátnym javom. V prvých rokoch študenti spracovávajú úlohy vo forme kreatívnych tém. V magisterskom období je štúdium viac konceptuálne, študenti sa musia vysporiadať s vlastnými témami, čo im pomáha rozvíjať ich pravú vnútornú identitu. Hlavný dôraz sa kladie na kreatívne projekty, koncentráciu na obsah kontrastujúci s pragmatizmom a tiež na mentálny a rituálny význam šperku. Okrem povinnej výučby sa organizujú prednášky hosťujúcich lektorov a tvorivé dielne pod vedením uznávaných umelcov s cieľom vyvolať v študentoch kreatívne impulzy.

Sylvia Jokelová: Very crystalic brooch, 2003.

Ateliér K.O.V. - koncept, objekt, význam na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe vedie v súčasnosti Eva Eisler, ktorá v roku 2008 ateliér prevzala po profesorovi Vratislavovi K. Novákovi (1994 - 2007). Cieľom ateliéru je viesť študentov k hlbšiemu porozumeniu širokého spektra priestorovej tvorby pomocou interdisciplinárneho prístupu k materiálu, konceptu a forme, v prepojení s dizajnom, architektúrou a voľným umením. Študenti v ateliéri kultivujú svoje intelektuálne schopnosti a umelecké cítenie skrze experimentovanie s rôznymi materiálmi s dôrazom na kov. Práca v ateliéri má stimulovať individuálne schopnosti a výtvarnú kreativitu študentov, ktorí svoj kreatívny potenciál vyjadrujú vizionárskymi konceptmi s dôrazom na funkčnosť, technické spracovanie a originalitu aplikovanú vo výtvarnom remesle.

Mária Hriešik Nepšinská

Článok sa čiastočne opiera o výskum A. K. Majerníkovej prezentovaný v dizertačnej práci Školy súčasného šperku a ich vedúce osobnosti (VŠVU, 2006).